____________________________________________________

Ako naučiť dieťa neskákať do reči dospelým? Jednoduchý a účinný spôsob

Mamičky z celého sveta sa radia o jednoduchom ale účinnom spôsobe, ako naučiť deti neskákať do reči, keď sa rozprávajú dospelí.

Vyskúšajte tento spôsob aj vy. Porozprávajte sa s dieťaťom a dohodnite sa, že pokiaľ sa dospelí rozprávajú a on chce niečo súrne povedať, nech príde a položí svoju ruku na vašu. A počká. Medzitým vy položíte svoju ruku zhora na rúčku dieťaťa, aby vaše dieťa pochopilo, že ste si ho všimli. Vy dokončíte vetu a vypočujete, čo má dieťa na srdci. A to je všetko. Jednoduchý spôsob, ktorý funguje prakticky so všetkými deťmi. Samozrejme, bude trvať nejaký čas, kým sa dieťa naučí používať tento "signál", ale potom to bude stáť za to. Tento spôsob funguje s deťmi od približne troch rokov. Dohodnite sa s drobcom, že pokiaľ potrebuje ísť napríklad na záchod, a jedná sa o "neodkladný" prípad, môže vám to zašepkať do uška. Vo všetkých ostatných situáciách sa musí naučiť počkať, kým sa dospelí nedorozprávajú! Prečo to funguje? Pretože je ľahšie naučiť dieťa niečo spraviť (položiť svoju ruku na maminu), ako naučiť dieťa niečo nerobiť (neskákať do reči).

____________________________________________________

Kedy chcú deti neposlušnosťou niečo povedať?

Detská neposlušnosť nemusí byť len prejavom nerešpektovania autority alebo rozmaznanosti. Niekedy práve neposlušnosť nesie v sebe zakódované posolstvo.

Keď má dieťa približne 2-3  roky, je v tzv. období vzdoru, ktoré je prirodzenou súčasťou jeho vývinu.V tejto dobe si vymedzuje svoje hranice voči sebe i voči okoliu. Tento čas treba jednoducho akceptovať, väčšinou sa všetko samo zlepší. Ale aj v tomto období je potrebné byť dôsledným a stanoviť určité mantinely a bezpečný priestor, v ktorom platia spoľahlivé a nemenné pravidlá.

1.Majú ma rodičia radi?

Čo robiť v prípade, že dieťa oslávilo štvrté alebo piate narodeniny a nič sa nemení? V takomto prípade je nutné zamyslieť sa napríklad nad tým, či dieťa nemá pocit, že ho rodičia nemajú radi a že ho odsúvajú na vedľajšiu koľaj. Ak má dieťa tento pocit, tak práve neposlušnosťou si preveruje lásku a náklonnosť rodičov.

2. Dieťa si neposlušnosťou vynucuje  určité veci

Možno sa vám niekoľkokrát stalo, že ste podľahli detskej neposlušnosti a dieťaťu ste povolili aj to, čo ste pôvodne nemali v pláne. A tak dieťa svoj osvedčený postup používa aj naďalej na dosiahnutie svojich cieľov.

3. Neposlušnosť môže spôsobovať aj únava, preťaženosť a hlad

Za neposlušnosťou detí môže stáť aj únava, preťaženosť, nevyspatosť, prehnané množstvo požiadaviek a tiež hlad. Sú to všetko príčiny určitej nepohody a menšie deti ich nevedia presne pomenovať, a tak neposlúchajú.  Neposlušnosť sa zvyšuje aj v súvislosti s rôznymi zmenami v rodine, napríklad pri rozvode, pri sťahovaní alebo pri nástupe dieťaťa do škôlky. Prejavuje sa to hlavne u detí, ktoré si nemôžu nájsť miesto v kolektíve, a tak sa snažia na seba upozorňovať a priťahovať tak pozornosť. A niekedy dieťa zdedí výbušnejší temperament, ktorý ešte nevie ovládať. Veď určite poznáte situácie, keď niektorí rodičia povedia, že v detstve boli takí istí ako ich deti.

4. Prečo sú neposlušní školáci?

Dieťa opustí škôlku, stáva sa z neho školák, ktorý je už emocionálne stabilnejší, má vyššiu úroveň sebakontroly, neplače pre maličkosti, viac vydrží. No niekedy aj napriek tomu, že je dieťa zrelšie, nie je poslušnejšie. Práve naopak. V mladšom školskom veku deti neposlúchajú hlavne preto, že sa cítia odstrčené a nemilované. Rodičia väčšinou už v tomto veku dieťaťa obidvaja pracujú, možno sú stále viac a viac zavalení prácou, ponárajú sa do svojich starostí, zrazu nestíhajú a nezvládajú prácu, výchovu aj domácnosť. A tak dieťa nevhodne na seba upozorňuje.

Podobný prípad nastáva, ak do rodiny pribudne súrodenec alebo si jeden z rodičov nájde nového partnera. Na prvý pohľad sa aj môže dieťa javiť ako zmierené s novou situáciou, ale niektoré pocity nevie vyjadriť slovami, a tak svoje bolesti  a strachy nosí vo svojom vnútri. A zrazu, keď je toho veľa, dieťa môže vybuchnúť a prejaví sa to jeho neprimeraným správaním. Aj v tomto prípade chce, aby ste mu venovali zvýšenú pozornosť.

Všetky tieto situácie nám napovedajú, že deti naozaj najviac potrebujú lásku, rodičovskú dôslednosť a pevne stanovené hranice. Svetu, v ktorom žijú, by mali rozumieť a mali by v ňom vždy platiť určité zákonitosti. V takomto svete sa cítia sebaisto a majú aj menej dôvodov na to, aby na seba upozorňovali neposlušnosťou.

Výsledky súčasnej psychológie hovoria tiež o tom, že dieťa by malo mať okolo seba ľudí s prirodzenou autoritou, teda takých, ktorí sa nevyhrážajú, neustále nekričia, ktorí  sa nevychvaľujú a sústavne nemoralizujú. Nezdravá je aj autorita vybudovaná na prehnanej láske a dobrote. Je, žiaľ, veľmi rozšírená. Deti takú lásku neznášajú, čoskoro zistia, že môžu rodičov klamať. Rýchlo sa naučia, že postačí, keď budú náklonnosť iba predstierať a výhody získajú aj tak. Rodičia sa často pokúšajú získať poslušnosť svojich detí prílišnou liberálnosťou a povoľnosťou. Dovolia im všetko, čo deťom zíde na um. Je to najnerozumnejší druh autority, preto sa jej skúste vyvarovať. Deti čoskoro prekuknú situáciu, začnú rodičom rozkazovať a tí sa im iba prispôsobia. Veľmi zlá a častá je aj autorita vybudovaná na podplácaní. Rodičia si vykupujú poslušnosť detí sľubmi a darčekmi. Keď budeš dobrý, pôjdeš do kina, dostaneš bicykel a podobne. Je správne, ak občas a príležitostne odmenia svoje dieťa za dobrú prácu, za výborný prospech v škole, ale nie je správne vopred im niečo sľubovať alebo ich odmeňovať za to, čo je ich povinnosťou.